reklama

Zápas kresťana o miesto v dnešnej spoločnosti...

Neviem prečo som sa rozhodol písať na túto tému. Už raz som si chcel odpovedať na túto vetu a nájsť odpoveď, no keď som na prijímacích pohovoroch dostal zoznam štyroch tém, vybral som si práve túto. Od času, kedy som písal úvahu za vysokoškolskou lavicou som sa stretol s veľa postojmi, ktoré mi aspoň trocha osvietili pohľad a utvrdili ma v tom, že myšlienky, ktoré som vtedy prvý krát položil na papier, boli založené na realite, ktorú však často prehliadame. Človek potrebuje bojovať o miesto v spoločnosti, právom patrí do spoločenstva ľudí a svojou jedinečnosťou ho dotvára a obohacuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

V dnešnej dobe na prvý pohľad nemusí človek bojovať o svoju slobodu a má možnosť podľa ústavy slobodne žiť, rozvíjať svoje duševné a telesné potreby a pri tom má rešpektovať toto právo aj u ostatných členov spoločnosti. To, že to tak nie je, a nehovorím teraz len o náboženských slobodách, pozorujeme v najbližších dňoch dosť intenzívne. Však riešenie nie je nikde inde len v nás. Hranice, ktoré človek kladie svojej slobode a slobodnému konaniu často presahujú v našich očiach určité medze. Ale ja nie som spôsobilí hovoriť o hraniciach iných, nemám právo určovať hranice iným. Ale o tom som nechcel písať.Chcel som sa zamyslieť nad spôsobom boja akým kresťan, teda ja môžem bojovať o svoje miesto v spoločnosti. Bojovať o pochopenie, slobodu, vypočutie a rovnocennosť. Na začiatku vzniku kresťanstva, v prvom storočí po Kristovi hovorili ľudia o kresťanoch slová o tom ako sa milujú, obdivovali ich vzájomnú lásku. A práve táto láska, ktorá si vybojovala v srdciach vtedajších ľudí údiv, by mala byť hlavnou zbraňou v boji kresťana o miesto v spoločnosti. Prečo láska? Dnes to vyzerá, akoby to už o nás neplatilo, vytratila sa láska? Neprestali sme veriť sile lásky? Človek mnoho storočí vedie vojny a boje, vymýšľa mnohé zbrane a stále zdvíha aj v dnešnej dobe akoby pomyseľný meč proti druhému človeku a dobýja územia a moc. Ja však verím, že takýto spôsob boja je samozničujúci. Človek je stále nútený zdokonaľovať svoje zbrane a už i v dnešnej dobe pozorujeme, že tieto zbrane nedokážu rozlíšiť medzi „nepriateľom“ a bezradným civilistom. Aj láska však môže ničiť, môže ničiť srdcia. No vtedy je to láska sebecká, láska namierená len na jednu osobu- seba a tá je ničivejšia ako tá najsilnejšia zbraň. Často zabije v človeku nádej, nádej o existencii skutočnej lásky . A takáto láska nesmie bojovať skrze kresťana, čo však dnes i v minulosti bolo veľa krát i mnou samím porušené. Aká to má byť láska? Ako sa máme naučiť bojovať nesebeckou láskou?Veľa kresťanov nepozná na túto otázku odpoveď. A často i pre mňa je tento spôsob boja náročný. Žiť v tomto živote nesebeckou láskou... Sám Ježiš hovoril o láske, hovoril o tom že máme milovať človeka ako milujeme seba, hovoril o obeti a svojím príkladom svedčil o sile lásky. No ľahko sa mi to hovorí, ale často ťažko sa mi to pretvára na skutočnosť. No možno pocit uvedomenia si chyby je ďalším krokom k cieľu. Ako mám mať rád človeka , ktorý mi ubližuje? Samozrejmá otázka, ktorá mi hneď prišla na um.Nie je jednoduché odpovedať na túto otázku, a ani na ňu celkom správnu odpoveď nepoznám. No vždy treba myslieť na odpustenie, ale i to sa len ťažko v niektorých prípadoch dá. Aspoň ja som to vždy nedokázal.Odmena za každý skutok je rovnaká ako hodnota skutku, dnes potrebujeme mať nad sebou zákon, pretože bez zákona by ľudský svet nefungoval.Možno raz... kto vie? Ježiš je pre mňa vzorom, na kríži odpustil svojim trýzniteľom, ale my môžeme len čerpať silu z tohoto okamihu, ale sám viem, že to často nie je jednoduché. Zápas kresťana musí viesť i cez dialóg, schopnosť pochopiť druhého človeka, i to je prejavom lásky, ktorá bojuje boj zjednotenia. V dnešnej dobe pozorujeme okolo seba mnoho nespravodlivosti. No zabúdame na to, že nemáme právo súdiť. Zápas o miesto kresťana v spoločnosti, musí byť založený však aj na tvrdom bránení si pokladu, ktorý by sme mali v sebe nosiť. Brániť si srdce naplnené... ( mne to srdce napĺňa viera ), nehanbiť sa za svoje srdce a brať zodpovednosť za to čo urobíme. Ak by sme mali skrývať pred svetom svoje srdce, ktoré ma robí šťastným ( pretože túžim nosiť Krista ), nesvedčili by sme o šťastí svetu a naša láska k blížnym by nebola podľa slov Krista zhodná s láskou, ktorou oplývame my. Tvrdo sa však musíme postaviť proti urážkam pokladu, ktorý nosíme v sebe. Zdokonaľovať sa vo viere, vnútorne bohatnúť a neskrývať toto bohatstvo pred svetom, ba deliť sa so všetkými, ktorý chcú. Rešpektovať však odpor iných a nevnucovať im svoje šťastie.Zodpovedne zastávať svoj úrad a svoje miesto v spoločnosti. Stretol som ľudí, ktorí boli znechutení Cirkvou, predstaviteľmi, históriou.V dnešnej dobe sa búra dôvera Katolíckej cirkvi, znižuje sa jej hodnota a odsudzuje sa za ľudské chyby.Osobne poznám ľudí cítiacich odpor voči Cirkvi. Sú však stále mojimi priateľmi, aj keď veria v Boha ktorého im podľa ich slov nenadiktovala Cirkev.Alebo su neveriaci. No vďaka úprimnosti medzi nami, ich viem pochopiť a rešpektovať ich slobodu a oni vedia, že moja viera je môj poklad a aj keď majú iný názor, nesnažia sa uraziť moju vieru, pretože by urazili mňa. A u mňa to platí rovnako. No snažím sa vždy obhajovať svoje presvedčenie s rovnakou úctou a porozumením. No nie vždy sa dá chápať postoj iného a to hlavne vtedy, keď uráža podstatu druhej strany. V dnešnej dobe sa mi zdá, akoby byť kresťanom nebolo moderné. Trend spoločnosti je v hľadaní potešenia na tomto svete. Ja som ho tiež hľadal a bol som často sklamaný. Možno potrebuje človek prejsť obdobím, kedy „nepotrebuje“ Boha na to aby mohol byť šťastným.To nik nevie.Ale znova je to o rešpektovaní pocitu druhého. No to, že rešpektujeme momentálny pocit človeka v našej blízkosti neznamená, že mi je jedno to akou cestou sa uberá jeho život a neznamená to, že musíme pred ním ukrývať kus zo seba. Ak nás neprijíma ako celok, čo nás dokáže spájať? Pretvárka nestavia vzťahy medzi ľuďmi, ale ich rúca. Ale čo je smutné, veľa tých ľudí... priateľov...známych..., ktorí raz v niektorom momente potrebovali našu pomoc, ju vďaka pretvárke nenašli. A nenašli ani svoje šťastie, pretože my sme ho pred nimi ak ho v sebe nosíme, ukrývali.

Róbert Ťapušík

Róbert Ťapušík

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Od 11. septembra sa stávam študentom RKCMBF UK, svoj každodenný život budem prežívať spolu so spolubratmi bohoslovcami v kňazskom seminári a budem sa pokúšať kráčať za svojím snom. Zoznam autorových rubrík:  DiabolExorcizmusErkoOd srdca k srdcuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu